Výroba nadstavkov zo sololitu

Takmer každý včelár sa raz dostaneme do štádia, kedy bude uvažovať nad ďalším navýšením počtu včelstiev. Včelstvá sa dajú relatívne jednoducho „ rozmnožiť „ . Horšie je to s potrebným inventárom. Pri používaní NN technológie ošetrovania včelstiev, sme často limitovaný nedostatkom nadstavkov a rámikov. Ich počet je oproti klasickému spôsobu včelárenia na rámikovej miere B podstatne vyšší.

V prvých rokoch včelárenia, pri intenzívnejšom rozširovaní včelnice, výnosy za predaj medu ani zďaleka nepokrývajú náklady na potrebné vybavenie. Preto včelári hľadajú spôsoby, ako ich znížiť. Jednou z možností je výroba panelových nadstavkov zo sololitu. Pred týmto závažným rozhodnutím musíme predovšetkým zvážiť ich výhody a nevýhody.

Výhody            - relatívne lacný materiál ( sololit )

- na výrobu rámu panelov môžeme použiť odpadový materiál ( odrezky dosiek dĺžky od 12 cm )

- tepelno izolačné vlastnosti nadstavku sú porovnateľné s plnostennými drevenými nadstavkami

Nevýhody        - potreba zhotovenia montážnych šablón

                        - vysoké nároky na presnosť montáže jednotlivých dielov

                        - dielenské vybavenie  ( sponkovačka, kompresor, píla )

                        - niekoľko násobne vyššia potreba času na výrobu

                        - piplavá práca

Iste by sa dali nájsť aj ďalšie výhody, či nevýhody, ale tieto považujem za zásadné.

Praktické skúsenosti s ich používaním zatiaľ nemám a ich životnosť neviem posúdiť. Možno  o niekoľko rokov.

Tu je niekoľko postrehov a skúseností, ktoré som získal pri výrobe 50 ks série nadstavkov. Možno budú inšpiráciou, či poučením pre začínajúcich včelárov.

V nadstavkoch som nerobil očká, lebo budú prioritne používané ako medníky. Opatrené sú úchopovými lištami, a nie sú zateplené. Tepelnú izoláciu tvorí vzduchová medzera medzi sololitovými stenami. Z vonkajšej strany je nadstavok natretý trojnásobným náterom ( 2x tenkovrstvá lazúra 1x laková lazúra ). Z vnútornej strany 1 náter horúcim jedlým olejom ( pre istotu ). Na plodiská používam zásadne drevené nadstavky.

Takáto povrchová úprava predražuje výrobu, ale mám s ňou dobré skúsenosti pri drevených nadstavkoch. Pri druhej sérii asi urobím  iba 1 až 2 nátery horúcim ľanovým, alebo jedlým  olejom. Takúto úpravu bude treba najprv odskúšať.

Prvým dôležitým krokom je zhotovenie dvoch šablón, a to na prednú a bočnú stenu. Šablóny musia byť zhotovené presne, ale s maličkou vôľou, aby sa panel dal zo šablóny vybrať. Dobré je použiť kovové valcované profily, ktoré sú pevné a hlavne rovné a pravouhlé. Prítlačný „ mechanizmus „ je vyrobený z oceľovej pásky, ktorá sa používa napr. pri balení výrobkov do drevených paliet. Je to odpad, ktorý nájdeme takmer v každej firme. Forma je možno trochu masívna, ale určite zvládne montáž stoviek panelov.

Druhým krokom je vytriedenie dreveného odpadového materiálu, ktorého je dostatok v každej stolárskej dielni. Vybral som odrezky dosiek dlhšie ako 12 cm. Je to najkratšia doštička, ktorú ešte môžem použiť. Dôležité je, aby odrezky mali rovnakú hrúbku. Ja hobľujem všetky dosky na hrúbku 21 mm, takže problém hrúbky bol vyriešený. Sololit má hrúbku 3,2 mm, výsledná hrúbka steny nadstavku je približne 27 mm.

Odrezky narežeme na požadované rozmery. Je veľmi dôležité, aby boli narezané  presne. Režeme vždy jednotlivé diely jedného rozmeru celej série, pri jednom nastavení píly. Ak by sme nastavovali pílu na viac krát, môže sa stať, že diely nebudú rozmerovo rovnaké. Stalo sa to aj mne a pri montáži panelov som to veľmi oľutoval.

Montáž jednotlivých panelov je jednoduchá, ale mimoriadne zdĺhavá. Sololit som dal narezať na formatovacej píle. Skúšal so ho rezať aj na malej stolovej píle, ale rýchlo som s tým skončil. V stolárskej dielni ho za pár ečiek narezali úplne presne. Výrazne mi to uľahčilo prácu.

Sololit na drevený rám panelu je lepený lepidlom Rakol GXL, triedy D4 a upevnený sponkami. Skúšal som „ ušetriť „ a na niekoľko panelov som použil klinčeky. Nikdy viac. Pneumatická sponkovačka nemá chybu. ( Elektrickú som vyhodil. Nervy mám len jedny ). Sedlo na uloženie rámikov je lepšie vyrezať až po zhotovení panelu. Pozor na to, kde nastrelíte sponky ! Aby neboli v časti panelu, ktorú nakoniec vyrežete.

Na konečnú montáž ( a nie len ) používam ako pomôcku dosku, na ktorej je presne ohraničený pôdorys nadstavku. Tým je vždy zaručená jeho pravouhlosť a rozmerová stálosť. Rohy sú spájané na plocho troma vrutmi 60/3,5 a podlepené montážnym tmelom. Na boky nadstavku upevňujem úchopové lišty. Vonkajšie styčné hrany sololitových dielov sú zrazené hoblíkom. Je to dôležitý detail. Toto riešenie má niekoľko výhod. Sololitové plochy nadstavkov nad sebou sa navzájom nedotýkajú, nadstavok sa menej šmýka. Pri použití rozperáka sa sololit nepoškodzuje. Pri farbení farba nesteká na spodný nadstavok, nadstavky sa nezlepujú.

Pre úplnosť chcem ešte uviesť, že včelárim na rámikovej miere 420/170, vonkajšie rozmery nadstavku 410/490, hrúbka steny 25-27 mm, 9 rámikov, šírka hornej latky rámika 28 mm.

Niekoľko postrehov na záver.

Neoplatí sa vyrábať iba niekoľko nadstavkov.

Za cenu dreveného sa dajú vyrobiť 2 sololitové nadstavky.

Váhový rozdiel oproti dreveným nadstavkom je nepodstatný.

Je na zváženie, či úspora finančných prostriedkov je adekvátna množstvu vynaloženej práce a času potrebného na výrobu.

Viac fotografií nájdete v galérii.

Pestovanie muchovníka

Muchovník jelšolistý ( Amelanchier alnifolia ) je nenáročný na pestovanie. Rastie dobre na piesčitých, hlinitých aj ílovitých pôdach, so širokým rozsahom pH. Najlepšie mu vyhovuje piesčito hlinitá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ( min 2-3% ) a pH v rozsahu 6,5-7,5.

Rastliny sú mimoriadne odolné voči mrazom. Mladé rastlinky vyklíčené v jari  v sadbovačoch uložené voľne na záhrade, mi bez problémov prečkali zimu aj napriek tomu, že neboli nijako chránené. Pred napadnutím snehu sa vyskytovali mrazy pod – 20 C. 

Výsadba

Sadenice sú dodávané prevažne v kontajneroch, preto výsadbu je možné realizovať prakticky kedykoľvek. Odporúča sa vysádzať dvojročné sadenice vysoké 20 až 50 cm.

Sadenice pestované na záhonoch sa po presadení pomalšie zakoreňujú a trpia šokom z presádzania. Kontajnerové sadenice zakoreňujú rýchlejšie a svoj menší vzrast rýchlo doženú . Po vysadení nesmieme zabudnúť na primeranú zálievku. V prvom roku rastliny vyžadujú 1 až 2 litre vody na ker denne, počas horúceho a suchého počasia.

Pri jesennej výsadbe sa sadenica do jari „ usadí „ do sadbovej jamky, na začiatku vegetácie má dostatok vlahy a nie je potrebná dodatočná závlaha, ale hlavne netrpí šokom z presádzania.

Pri jarnej výsadbe nám odpadá vo väčšine prípadov dodatočné zalievanie, ale v prvom roku majú rastliny slabšie prírastky. V druhom roku sa ich veľkosť  vyrovná. Všeobecne sadenice muchovníka nemajú radi presádzanie a zastavia v tomto roku svoj rast, resp. prírastok je malý.

Sadenice vysádzame v radoch vo vzdialenosti 1 – 1,2 m o 5 až 8 cm nižšie ako vyrastali v kontajneri. Pred výsadbou nehnojíme. Vzdialenosť radov volíme podľa spôsobu ošetrovania a druhu vysádzaného kultivaru. Kry udržiavame rezom vo výške do 2 m. Ročné prírastky sú okolo 20 cm. Pri výsadbe by sme mali počítať so stratou vo výške asi 10 %. Moja strata po výsadbe  sa pohybovala do 2 %. Záleží to od mnohých faktorov, napr. oplotenia sadu

( ohryzovanie zverou ), množstva vlahy a pod.

Muchovník prináša ovocie po 3 až 4 rokoch, najvyššie výnosy sú po 7-8 rokoch od výsadby a pohybujú sa od 3,5 až 8,0 t/ha, max. výnos 13 t/ha. Z jedného kríka nazbierame 2 - 7 kg plodov. Do sadu sa odporúča výsadba troch kultivarov. Pre zachovanie zdravého vývoja a vysokej úrodnosti potrebujú kríky muchovníka 250 až 450 mm vody na 1 m2 ročne.

Kultivary

Kanada je nesporne najväčším pestovateľom tohto vynikajúceho ovocia. Medzi najviac komerčne pestované kultivary patria, Theissen, Smoky, Northline, Regent, Martin.

Na mojej záhrade sa venujem pestovaním a množením kultivarov Smoky, Northline a Martin.

Smoky

Kultivar z oblasti Beaverlodge, Alberta, Kanada. Plody majú priemer až 14 mm, guľaté, modro - čierne, zvyčajne 7-11 v klase, relatívne nerovnomerné dozrievanie, najsladší kultivar. Plody veľké. Ker je 4,5 m vysoký, životnosť 70 a viac rokov. Čiastočne odolné voči voškám. Veľmi produktívny kultivar, výnos až 6 t /ha.Týmto kultivarom je vysadených 85% výsadby v Kanade. 

Northline

Kultivar z oblasti Beaverlodge, Alberta, Kanada. Plody majú priemer 16 mm, obrátený vajcovitý tvar, modro - čierne plody, veľmi pevné, zvyčajne 7 – 13 v klase, výborná chuť, pH 3,8 – 3,9. Plody sú rezistentné na praskanie. Kry v dospelosti vysoké až 4 m, široké až 6 m. Životnosť kra 50 a viac rokov. Veľmi produktívne. Možná citlivosť na vošky. Kultivar má tretí najväčší podiel na výsadbách v Kanade ( 1993 ).

Martin

Kultivar z oblasti Langham, Saskatchewan, Kanada. Vznikol výberom z kultivatru Thiessen. Plody majú priemer 18 mm, guľovitého tvaru, v klase zvyčajne 6 – 12 kusov, vynikajúcej chute. Ker dorastá až do výšky 5 m, jeho životnosť je až 70 rokov. 

Rez

Rez počas prvých troch rokov nie je potrebný. Odstraňujeme iba poškodené časti a konáre hrubšie ako 2,5 cm. Rez robíme skoro na jar, korunu udržujeme vo výške 2 až 2,5 m. Rezom uvoľňujeme stred koruny tak, aby boli kry dostatočne prevzdušnené .

Hlavný rez je potrebné urobiť po 6 až 9 roku od výsadby. Pestovatelia vo svete odporúčajú dodržiavať päťročný cyklus obnovy kra. ( Každý rok odstránime jednu pätinu výhonkov ).

Asi po 10 roku veku sadu je potrebné začať s obnovou sadu, t.j. každý rok nahradiť pôvodné kríky novou výsadbou o rozsahu 5 – 10 %.

Na začiatku vegetačného obdobia , alebo po vývoji kvetných púčikov odstraňujeme vrcholový rastový púčik ( zaštipovanie ), čo podporujeme rast bočných púčikov.  Ak by sme rez urobili veľmi skoro, vytvoril by sa nový vrchol. Dobré je počkať na kvet a zaštipnúť nad kvetom. Táto technika je problematická u veľkých výsadieb.

Výživa

Muchovník nemá špeciálne požiadavky na výživu. Pri hnojení dodržiavame všeobecne platné zásady. Hnojivo aplikujem v dvoch dávkach. Začiatkom mája a koncom júna. Používam bežne vyrábané priemyselné jedno, alebo viac zložkové hnojivo, každý tretí rok zapracujem do pôdy vyzreté organické hnojivo.

Pred výsadbou je potrebné v dostatočnom predstihu zapracovať do pôdy hnojivo, pôdu zrekultivovať a odstrániť buriny. Pred vlastným vysádzaním pôdu nehnojím. 

Množstvo hnojiva na ker               

Vek        Maštaľný hnoj    Slepačí trus    Umelé hnojivo    Umelé hnojivo
                   v kg / ker          v kg / ker         10_10_10          16_16_16
                                                                      v g / ker              v g / ker
-----------------------------------------------------------------------------------------------        
výsadba       2,50                    0,75                110,00                85,00
2                  3,50                    1,00                170,00              110,00
3                  5,00                    1,50                230,00              140,00
4 a viac        6,00                    2,00                280,00              170,00
 

V priemerná potreba čistých živín v pôde je asi  N 4 až 8,0 g/m2, P 9 až 18 g/m2,      K 55 až 110 g /m2  ( zdroj : internet )

Toto vynikajúce a perspektívne ovocie sa dostáva do našich záhrad len veľmi pomaly. Dôvodom je nedostatok informácií o jeho úžitkových vlastnostiach, nedostatok sadeníc osvedčených kultivarov, ale hlavne jeho nedostatočná propagácia.

Muchovník jelšolistý si zaslúži svoje miesto v našich záhradách.

Postupy a názory uvedené v tomto článku vychádzajú z vlastných skúseností a nemusia byť v súlade s inými, veréjne dostupnými informáciami.

Včelársky rok 2012

Tak, a je po sezóne. Aká bola ? Na túto otázku si musí odpovedať každý včelár sám. Ako úplný začiatočník a samouk som zazimoval štyri kúpené roje na rámikovej miere B ( ďalej RM ).  Dve včelstvá som ešte do zimy previedol na RM 420/170. Všetky včelstvá boli ošetrené Varidolom. Po prvom zadymení bol priemerný spád 2000 ks za päť dní. Fumigácia bola opakovaná vždy po desiatich dňoch. Vzhľadom na teplú jeseň, bola posledná fumigácia robená koncom novembra. Priemerný spád dva roztoče za päť dní. Všetky včelstvá dostali po 17 kg cukru. Z plodísk nebol odobratý žiadny med. Zimovanie prebehlo v kľude a bez problémov.

Jarná prehliadka prebehla za prítomnosti asistenta veterinárneho lekára. Tri včelstvá vyzimovali dobre. O poznanie lepšie na tom boli včelstvá na RM B. Jedna rodina na RM 420/170 takmer uhynula hladom. V bunkách bolo zastrčených veľa mŕtvych včiel.  Včelstvo plodovalo v 2 NN. Jednoducho neprešlo do 3 NN. Celé leto bola rodina veľmi slabá. Možno by pomohla výmena matky, ale najpravdepodobnejšie ho v októbri spojím s iným včelstvom.

V jari bolo mojou hlavnou úlohou previesť dve včelstvá na RM 420/170. Celú operáciu som technicky nezvládol. Včelstvá dostali zabrať, čo sa výrazne odzrkadlilo na mednom výnose. 

Druhou úlohou bolo rozšíriť včelnicu na dvanásť rodín. Odložence sa dali zohnať iba na RM B a preto som sa rozhodol pre roje. Priateľ včelár mi osadil osem pekných rojov do nových úľov, ktoré veľmi rýchlo vystavali 4 NN. Do konca júna priniesli aj trochu medu a bolo treba aj niečo vytočiť.

Nikdy som nič podobné nerobil, preto som mal isté obavy, ako to zvládnem. V prvom rade som začal zháňať medomet. Bez toho to nejde. Kúpil som starý ručný medomet, do ktorého vojde šesť rámikov R 420/170, spolu s cestou z 45 €. Trochu som ho premazal, vyčistil a je prichystaný na prácu. Pre odvčelenie nadstavkov som sa rozhodol použiť 16 cestné výklzy  osadené do jednoduchého dreveného rámu.

Ostalo ešte vyrobiť odviečkovaciu debnu. Pre začiatok som na tento účel obetoval mäsiarsku a zeleninársku prepravku. Z mäsiarskej prepravky bolo vyrezané dno, nahradené dnom zo zeleninárskej prepravky, s voľne položeným jemným sitom. Na závitovú tyč bol upevnený  hrot na opretie rámikov, na bok prepravky kúsok hliníkového L profilu na očistenie vidličky. Pod ňu príde nižšia  prepravka a odviečkovanie je vybavené.

V nádeji, že vytočím aj nejaký med, bolo potrebné ešte vyriešiť stáčanie a cedenie medu. Brat mi daroval nerezový 50 litrový sud od piva, ktorý mu zavadzal v pivnici. Odrezal som dno, v dielni mi navarili na hornú časť nerezový medzikus so závitom na vypúšťací ventil, nožičky a nerozbitná stáčacia nádoba ako vyšitá. Jemné sito na mieru z mušelínu ušila moja šikovná švagriná. Tým bola vytáčacia " linka „ kompletná.

Všetko je prichystané, tak hurá na včelnicu. Tam to už také super nebolo. Materské mriežky som mal vložené iba v troch včelstvách. Prítomnosť plodu pred vložení výklzov som nekontroloval a tak sa stalo, že v rodinách kde bolo v medníku trochu plodu včely ostali. Kde plod nebol, ostalo v medníku iba pár trubcov a odobratie nadstavku bolo absolútne bez problémov.

 Tým som dospel k záveru, že použitie výklzov je výborná vec, použitie materskej mriežky nevyhnutnosť. Je pravdou, že treba ísť na včelnicu dva krát, ale ruku na srdce, koľko krát ideme na včelnicu len tak, pozrieť sa na včielky. Medník pri vkladaní výklzu dvíham jednoduchým ľahkým zdvihákom ( patent priateľ Bencúr ). Tým odpadá aj ťažká práca. Kým sa včely spamätajú, úľ je znovu zatvorený. 

Medobranie prebehlo bez problémov. Medomet fungoval, stáčacia nádoba sa osvedčila, cedidlo bez problémov. Medík vynikajúci, sklad takmer prázdny, ale teším sa na budúcu sezónu.

Taký bol môj začiatočnícky včelársky rok. Nebol pre mňa jednoduchý, ale priniesol mi celý rad skúseností a veľa práce. Urobil som veľa chýb, ktorým sa budem v nasledujúcej sezóne vyhýbať. 

včelnica začiatkom mája

Príprava na chov včiel

Nikdy ma včely nezaujímali. Vždy som ich vnímal ako obyčajný hmyz, pred ktorým si treba dávať pozor. Svokor o včelách často rozprával, ale celá problematika bola mimo môjho záujmu. Až jedného dňa som si povedal :  „ A prečo nie včely ? “ Veď k tomu skoro nič netreba, a až také zložité to predsa nemôže byť. Nejaký flek na postavenie úľov zoženiem, drevené debničky pozbíjam z dreveného odpadu a včely zoberiem od svokra. Bude len rád. Takže žiadny problém.

S vervou som sa pustil do štúdia všetkých dostupných informácií, ktorých je na internete množstvo, aj keď niekedy protichodných. Postupne som zistil, že nič nie je až také jednoduché ako sa zdá, pokiaľ to človek chce robiť naozaj seriózne. Z duše neznášam provizórne riešenia typu : „ veď potom to nejako urobím “.  Preto som to zobral od podlahy. Žiadne staré včelárske vybavenie a pomôcky. Začnem ako sa patrí.

Ako každý začiatočník, aj ja som v prvom rade riešil rámikovú mieru. Po dvoch mesiacoch rozhodovania som dospel k rozhodnutiu, že budem včeláriť na rámikovej miere 420/170 s deviatimi rámikmi v nadstavku. Rámiky budú mať šírku hornej latky 27 mm, konštrukčne vyhotovené ako rámiky langsroth s mierne upravenou hrúbkou hornej latky. Rámiky budú mať vo vodorovných latkách drážky na vloženie medzistienky, bez drôtikov. Prečo práve takýto chovný systém ? To je na samostatný príspevok.

Od malička sa mi páčila práca s drevom. Aj keď som nikdy nič nevyrobil, pustil som sa do výroby kompletných šiestich úľov, vrátane rámikov. Spočiatku som myslel, že prácu zvládnem so starou pílou, vŕtačkou a bežným náradí. Toto bol hlboký omyl. Hladina adrenalínu začala stúpať v momente, keď som zistil, že neviem odrezať dosku presne v pravom uhle. Nebolo inej možnosti ako kúpiť trochu lepšie dielenské vybavenie, čo vôbec neľutujem. Práca s ním bola zábavou a tak som mohol slávnostne začať moju stolársku „ veľkovýrobu „.

Prvým výrobkom do ktorého som sa pustil bolo úľové dno. Po mesiaci hľadania vlastného super konštrukčného riešenia som dospel k názoru, že tadiaľ cesta nevedie. Prevzal som riešenie úľového dna, podľa obrázku z internetu, s mierne pozmenenými detailami. Rozhodol som sa pre vysoké dno s hornou sieťou, bez stavebnej zábrany, so zadným prístupom, s uzatvorením dna a vložkou na sledovanie spádu roztoča. Toto riešenie sa mi zdá z môjho pohľadu ako najvhodnejšie. Umožňuje liečenie včelstva a včelár nie je v priamom styku so včelami. Vložky som chcel použiť plastové, ale ich cena bola privysoká. Uvažoval som nad hliníkom, ale nakoniec budú plechové, natreté bielou farbou. Drevo som vylúčil z mnohých dôvodov.

Druhým výrokom bolo zateplený strop, ktorý pozostáva z rámika, v ktorom je 5 cm polystyrén, uzatvorený z oboch strán preglejkou. Dno má na jednej strane otvory na odvetranie úľového priestoru. Do budúcna mám vymyslený jednoduchší spôsob zateplenia.

Ako úľovú prepážku použijem rám vyplnený včelotesným pletivom. Rám je upravený tak, že sa môže na neho umiestniť napr. kŕmidlo s presakovacím vičkom bez toho, aby včelár prišiel do kontaktu so včelami. Kŕmidlo sa bude dať jednoducho doplniť, bez rušenia včiel. Na sieť bude možné umiestniť prípadne aj odparovač kyseliny mravčej. Ak bude potrebné použiť fóliu, tá sa jednoducho položí na mriežku. Či sa toto riešenie osvedčí ukáže čas.

Úľe budú voľne umiestnené, preto na strieške úľa som si dal záležať. Je pomerne ťažká, ( nebude ju potrebné zaťažovať proti vetru ), odvetraná. Pokrytá je špeciálnou plastovou fóliou určenou na strechy stavieb s dlhou životnosťou, spoje zatavené za tepla poistené klincami. Verím, že bude dostatočnou ochranou celého úľa.

Pustil som sa do výroby série 250 kusov rámikov. Ich prácnosť pri výrobe som trochu podcenil. Rámiky boli vyrábané z reziva rôznych rozmerov, ktoré zostali ako odpad po výstavbe krovu. Bolo potrebné urobiť množstvo rezov, kým som vyrobil polotovar.  Tu sa ukázalo, aké dôležité je mať čo najkvalitnejšie dielenské vybavenie. Pri výrobe rámikov je dôležitá presnosť ich zhotovenia, hlavne pri takom type rámika aký som chcel. Na zbíjanie rámikov používam jednoduchú formu, kde pri jednom „ naplnení „ urobím 17 ks rámikov. Prečo práve 17 ? Lebo tak sa to podarilo. Musím urobiť ešte jednu formu na 18 ks . Tak sa urobia naraz rámiky na dva nadstavky. Na zbíjanie boli  použité klinčeky 1,4x32 a sponky 25 mm. Všetky spoje sú ešte lepené lepidlom Rakol GLX. Sponkovanie je o čosi rýchlejšie. Kvalita je podľa mňa rovnaká.

Ostáva mi vyrobiť nadstavky. Budú z hobľovaných dosiek hrubých 25 mm, výšky 179 mm, natreté lazúrou, s bočnými úchytmi z hranolčekov.

Na prepravu zmetencov sú pripravené „ prepravky “, ktoré po malých úpravách môžu slúžiť aj ako rojáky. Do každého vojde 5 rámikov miery 420/170. 

Viac fotografií nájdete v galérii.

Výživové hodnoty muchovníka a zásady správnej konzumácie ovocia

Ovocie  má  skoro každý rád – telo si ho inštinktívne žiada. Je to jediná potrava, ktorej je ľudská rasa biologicky prispôsobená. Zo všetkých jedál má ovocie najvyšší  obsah  vody (obsahuje 80-90% životodarnej vody). Okrem toho sa v ovocí nachádzajú vitamíny, minerály, uhlohydráty, aminokyseliny a mastné kyseliny , potrebné k existencii  ľudského  tela. Životnej sile, ukrytej v ovocí, sa nevyrovná žiadny druh potravy. Ak ho správne konzumujeme, nič sa nevyrovná jeho blahodárnemu účinku. 

Problém spočíva v tom, že ľudia nevedia, ako jesť ovocie !

Dr. Alan Walker – antropológ,  vyslovil názor, že naši dávni predkovia sa živili predovšetkým  ovocím  (teda nejedli v prvom rade mäso, semená, traviny a neboli ani všežravce). Dr.Walker vyvinul zaujímavú metódu na určovanie obživy našich predkov - študoval vzorky zbrázdenia zubov.  Dr.Walker prišiel k názoru, že: ” Bez jedinej výnimky skúmané zuby jedincov z čeľade hominidov z obdobia 12 miliónov rokov, až po homo erectus dokazujú, že išlo o požívačov ovocia .”

Keďže sme biologicky prispôsobený na konzumovanie ovocia, nie je dôležité lámať si hlavu nad tým, koľko ovocia denne zjeme, ale v akom čase, a v akej kombinácii s inými jedlami.
 
Kým je  žalúdok  prázdny ( ráno ), môžete jesť toľko ovocia, koľko len chcete a na aké máte chuť.  

Pred konzumáciou iného jedla však musíte 20-30 minút počkať, kým ovocie opustí žalúdok. (Banán a sušené ovocie však potrebujú  3/4 – hodinu na to, aby opustil žalúdok.)  

Ovocie ako jediná potrava neprechádza procesom trávenia v žalúdku. Každé ovocie je v žalúdku len veľmi krátku dobu ( 20-30 ). Rozkladá sa v črevách, jeho trávenie a vstrebávanie si vyžaduje minimálnu časť energie, pritom odovzdáva telu výživné látky plné životodarnej energie ! Táto energia je automaticky využívaná na odstraňovanie toxických zvyškov, čím sa znižuje váha tela. 

Podstatnou súčasťou zdravej výživy je zásada, aby sme ovocie konzumovali nalačno.  

Ovocie je plné životne dôležitých látok. Keď ho správne konzumujeme, naše telo ich vie hneď zúžitkovať. Keďže ovocie sa nezdržiava dlhšie v žalúdku, jeho správne konzumovanie znamená : nikdy nejesť ovocie s ničím iným, alebo bezprostredne po inom jedle !

Ovocie má dokonalé zloženie. Osvojením správneho konzumovania ovocia sa naladíme na jedno z tajomstiev prírody, ako dosiahnuť krásu, dlhý život, zdravie, energiu a pracovný elán.

Zdroj : http://www.baculky.sk/2010/05/princip-spravneho-konzumovania-ovocia-zdrava-vyziva-vi/

Ovocie má  ideálny pomer  5 základných látok:

ovocný cukor  (glukóza,fruktóza)                                90 %
aminokyseliny                                                             4-5 %
minerálne látky                                                            3-5 %
mastné kyseliny                                                       nad 1 %
vitamíny                                                                    pod 1 %

	POROVNANIE OBSAHU ŽIVÍN V ČUČORIEDKACH A MUCHOVNÍKU
		Jednotky	Čučoriedky	Muchovník
			živiny v 100 g	živiny v 100 g
	voda	g	84,00	79,00
	energia	kcal	57,00	85,00
	proteiny	g	0,74	1,35
	popolček	g	0,24	0,63
	uhľohydráty	g	14,49	18,50
	vláknina	g	2,40	5,93
	cukor celkom	g	9,96	11,36
	sacharóza	g	0,11	0,17
	glukóza	g	4,88	5,23
	fruktóza	g	4,97	6,00
	vápnik	mg	6,00	42,00
	železo	mg	0,28	0,96
	magnézium	mg	6,00	24,40
	fosfor	mg	12,00	20,00
	draslík	mg	55,00	162,00
	sodík	mg	1,00	0,48
	zinok	mg	0,16	0,17
	meď	mg	0,06	0,00
	mangán	mg	0,34	1,50

Zoznámte sa s muchovníkom

Amelanchier alnifolia, na Slovensku známy ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka, alebo muchovník jelšolistý, je v našich záhradách raritou . Jej domovom je sever Ameriky.  Niekoľko druhov pochádza z východnej Ázie a Európy. ( Na Slovensku rastie A. ovalis. )

Muchovník patrí do rodu Amelanchier ( Muchovník ), čeľaď  Rosaceae ( Ružovité )

A. alnifolia, A. amabilis, A. arborea, A. asiatica, A. bartramiana, A. canadensis, A.  cusicki, A.  fernaldii, A.  florida, A.  gaspensis, A.  grandiflora, A.  humilis , A.  laevis , A.  lamarckii, A.  interior, A.  neglecta, A.  nantucketensis, A. obovalis, A. ovalis, A.  sanguinea, A. sinica, A. spicata, A. utahensis.

Muchovníky sú vysádzané v záhradách aj ako okrasné kry, alebo sa vysádzajú ako živé ploty, ktoré sú v jari obsypané množstvom bielých kvetov.  V jeseni nás zas prekvapia krásnym sfarbením listov. Niektoré druhy muchovníka sú jedlé a majú veľmi chutné plody podobajúce sa čučoriedkam.

A. alnifolia, A. canadensis, A. cusickii, A. fernaldii, A. florida, A. grandiflora, A. interior, A. laevis, A. obovalis, A. sanguinea, A. spicata

Najviac rozšíreným jedlým druhom  je Amelanfier alnifolia. Na svete existuje asi 26 kultivarov, pričom vetšina pochádza zo severnej Ameriky. Medzi najznámejšie patria Honeywood, Theissen, Smoky, Northline, Regent *, Martin, Pembina, Altaglow, Bluff, Buffalo, Elizabeth, Forestburg, JB 30, Killarney, Lee3, Moonlake, Nelson, Paleface, Parkhill*, Paerson II, Sturgeon, Success *  (* hybridy medzi A.  alnifolia a A. stolonifera)

Vo svete je muchovník známi pod názvami ako : June Berry, Mountain June Berry,    Pacific Serviceberry, Saskatoon Berry, Saskatoon Berries, Saskatoon Serviceberry, Western Serviceberry, Western Shadbush.

Amelanchier alnifolia tvorí kry, alebo malé stromčeky, ktoré dorastajú do výšky 2 až 5 m. Patrí k najskorším medonosným rastlinám. Ker je samosprašný. Kvitne od apríla do mája krásnymi bielými kvetmi. Plody sú malvice, dozrievajú postupne v mesiacoch jún až júl. Sfarbené sú od tmavomodrej, purpurovo červenej až po čiernu farbu, veľkosti 0,8 až 1,5 cm. Sú šťavnaté, majú príjemnú sladkú až sladkokyslú chuť podobnú čučoriedkam. V strede plodu je 5 až 10 malých semien, ktoré neprekážajú pri konzumácii. Vyrábajú sa z neho lekváre, džemy, likéry, sirupy, vynikajúci sú čerstvé, ale chutné sú aj sušené. 

Indiáni používali drevo muchovníka na výrobu šípov, kôru a listy na liečenie rôznych chorôb. V súčasnej dobe je komerčné pestovanie rozšírené hlavne v Kanade a USA. Provincie Alberta, Sasketchewan a Manitoba sú najvetšími svetovými producentmi tohto ovocia.