pondelok 28. januára 2013

Výroba nadstavkov zo sololitu




Takmer každý včelár sa raz dostaneme do štádia, kedy bude uvažovať nad ďalším navýšením počtu včelstiev. Včelstvá sa dajú relatívne jednoducho „ rozmnožiť „ . Horšie je to s potrebným inventárom. Pri používaní NN technológie ošetrovania včelstiev, sme často limitovaný nedostatkom nadstavkov a rámikov. Ich počet je oproti klasickému spôsobu včelárenia na rámikovej miere B podstatne vyšší.

V prvých rokoch včelárenia, pri intenzívnejšom rozširovaní včelnice, výnosy za predaj medu ani zďaleka nepokrývajú náklady na potrebné vybavenie. Preto včelári hľadajú spôsoby, ako ich znížiť. Jednou z možností je výroba panelových nadstavkov zo sololitu. Pred týmto závažným rozhodnutím musíme predovšetkým zvážiť ich výhody a nevýhody.

Výhody            - relatívne lacný materiál ( sololit )
- na výrobu rámu panelov môžeme použiť odpadový materiál ( odrezky dosiek dĺžky od 12 cm )
- tepelno izolačné vlastnosti nadstavku sú porovnateľné s plnostennými drevenými nadstavkami

Nevýhody        - potreba zhotovenia montážnych šablón
                        - vysoké nároky na presnosť montáže jednotlivých dielov
                        - dielenské vybavenie  ( sponkovačka, kompresor, píla )
                        - niekoľko násobne vyššia potreba času na výrobu
                        - piplavá práca

Iste by sa dali nájsť aj ďalšie výhody, či nevýhody, ale tieto považujem za zásadné.
Praktické skúsenosti s ich používaním zatiaľ nemám a ich životnosť neviem posúdiť. Možno  o niekoľko rokov.



Tu je niekoľko postrehov a skúseností, ktoré som získal pri výrobe 50 ks série nadstavkov. Možno budú inšpiráciou, či poučením pre začínajúcich včelárov.

V nadstavkoch som nerobil očká, lebo budú prioritne používané ako medníky. Opatrené sú úchopovými lištami, a nie sú zateplené. Tepelnú izoláciu tvorí vzduchová medzera medzi sololitovými stenami. Z vonkajšej strany je nadstavok natretý trojnásobným náterom ( 2x tenkovrstvá lazúra 1x laková lazúra ). Z vnútornej strany 1 náter horúcim jedlým olejom ( pre istotu ). Na plodiská používam zásadne drevené nadstavky.

Takáto povrchová úprava predražuje výrobu, ale mám s ňou dobré skúsenosti pri drevených nadstavkoch. Pri druhej sérii asi urobím  iba 1 až 2 nátery horúcim ľanovým, alebo jedlým  olejom. Takúto úpravu bude treba najprv odskúšať.

Prvým dôležitým krokom je zhotovenie dvoch šablón, a to na prednú a bočnú stenu. Šablóny musia byť zhotovené presne, ale s maličkou vôľou, aby sa panel dal zo šablóny vybrať. Dobré je použiť kovové valcované profily, ktoré sú pevné a hlavne rovné a pravouhlé. Prítlačný „ mechanizmus „ je vyrobený z oceľovej pásky, ktorá sa používa napr. pri balení výrobkov do drevených paliet. Je to odpad, ktorý nájdeme takmer v každej firme. Forma je možno trochu masívna, ale určite zvládne montáž stoviek panelov.

Druhým krokom je vytriedenie dreveného odpadového materiálu, ktorého je dostatok v každej stolárskej dielni. Vybral som odrezky dosiek dlhšie ako 12 cm. Je to najkratšia doštička, ktorú ešte môžem použiť. Dôležité je, aby odrezky mali rovnakú hrúbku. Ja hobľujem všetky dosky na hrúbku 21 mm, takže problém hrúbky bol vyriešený. Sololit má hrúbku 3,2 mm, výsledná hrúbka steny nadstavku je približne 27 mm.

Odrezky narežeme na požadované rozmery. Je veľmi dôležité, aby boli narezané  presne. Režeme vždy jednotlivé diely jedného rozmeru celej série, pri jednom nastavení píly. Ak by sme nastavovali pílu na viac krát, môže sa stať, že diely nebudú rozmerovo rovnaké. Stalo sa to aj mne a pri montáži panelov som to veľmi oľutoval.

Montáž jednotlivých panelov je jednoduchá, ale mimoriadne zdĺhavá. Sololit som dal narezať na formatovacej píle. Skúšal so ho rezať aj na malej stolovej píle, ale rýchlo som s tým skončil. V stolárskej dielni ho za pár ečiek narezali úplne presne. Výrazne mi to uľahčilo prácu.



Sololit na drevený rám panelu je lepený lepidlom Rakol GXL, triedy D4 a upevnený sponkami. Skúšal som „ ušetriť „ a na niekoľko panelov som použil klinčeky. Nikdy viac. Pneumatická sponkovačka nemá chybu. ( Elektrickú som vyhodil. Nervy mám len jedny ). Sedlo na uloženie rámikov je lepšie vyrezať až po zhotovení panelu. Pozor na to, kde nastrelíte sponky ! Aby neboli v časti panelu, ktorú nakoniec vyrežete.



Na konečnú montáž ( a nie len ) používam ako pomôcku dosku, na ktorej je presne ohraničený pôdorys nadstavku. Tým je vždy zaručená jeho pravouhlosť a rozmerová stálosť. Rohy sú spájané na plocho troma vrutmi 60/3,5 a podlepené montážnym tmelom. Na boky nadstavku upevňujem úchopové lišty. Vonkajšie styčné hrany sololitových dielov sú zrazené hoblíkom. Je to dôležitý detail. Toto riešenie má niekoľko výhod. Sololitové plochy nadstavkov nad sebou sa navzájom nedotýkajú, nadstavok sa menej šmýka. Pri použití rozperáka sa sololit nepoškodzuje. Pri farbení farba nesteká na spodný nadstavok, nadstavky sa nezlepujú.

Pre úplnosť chcem ešte uviesť, že včelárim na rámikovej miere 420/170, vonkajšie rozmery nadstavku 410/490, hrúbka steny 25-27 mm, 9 rámikov, šírka hornej latky rámika 28 mm.



Niekoľko postrehov na záver.

Neoplatí sa vyrábať iba niekoľko nadstavkov.
Za cenu dreveného sa dajú vyrobiť 2 sololitové nadstavky.
Váhový rozdiel oproti dreveným nadstavkom je nepodstatný.
Je na zváženie, či úspora finančných prostriedkov je adekvátna množstvu vynaloženej práce a času potrebného na výrobu.

Viac fotografií nájdete v galérii.