sobota 7. mája 2011

Príprava na chov včiel


Nikdy ma včely nezaujímali. Vždy som ich vnímal ako obyčajný hmyz, pred ktorým si treba dávať pozor. Svokor o včelách často rozprával, ale celá problematika bola mimo môjho záujmu. Až jedného dňa som si povedal :  „ A prečo nie včely ? “ Veď k tomu skoro nič netreba, a až také zložité to predsa nemôže byť. Nejaký flek na postavenie úľov zoženiem, drevené debničky pozbíjam z dreveného odpadu a včely zoberiem od svokra. Bude len rád. Takže žiadny problém.

S vervou som sa pustil do štúdia všetkých dostupných informácií, ktorých je na internete množstvo, aj keď niekedy protichodných. Postupne som zistil, že nič nie je až také jednoduché ako sa zdá, pokiaľ to človek chce robiť naozaj seriózne. Z duše neznášam provizórne riešenia typu : „ veď potom to nejako urobím “.  Preto som to zobral od podlahy. Žiadne staré včelárske vybavenie a pomôcky. Začnem ako sa patrí.

Ako každý začiatočník, aj ja som v prvom rade riešil rámikovú mieru. Po dvoch mesiacoch rozhodovania som dospel k rozhodnutiu, že budem včeláriť na rámikovej miere 420/170 s deviatimi rámikmi v nadstavku. Rámiky budú mať šírku hornej latky 27 mm, konštrukčne vyhotovené ako rámiky langsroth s mierne upravenou hrúbkou hornej latky. Rámiky budú mať vo vodorovných latkách drážky na vloženie medzistienky, bez drôtikov. Prečo práve takýto chovný systém ? To je na samostatný príspevok.

Od malička sa mi páčila práca s drevom. Aj keď som nikdy nič nevyrobil, pustil som sa do výroby kompletných šiestich úľov, vrátane rámikov. Spočiatku som myslel, že prácu zvládnem so starou pílou, vŕtačkou a bežným náradí. Toto bol hlboký omyl. Hladina adrenalínu začala stúpať v momente, keď som zistil, že neviem odrezať dosku presne v pravom uhle. Nebolo inej možnosti ako kúpiť trochu lepšie dielenské vybavenie, čo vôbec neľutujem. Práca s ním bola zábavou a tak som mohol slávnostne začať moju stolársku „ veľkovýrobu „.

Prvým výrobkom do ktorého som sa pustil bolo úľové dno. Po mesiaci hľadania vlastného super konštrukčného riešenia som dospel k názoru, že tadiaľ cesta nevedie. Prevzal som riešenie úľového dna, podľa obrázku z internetu, s mierne pozmenenými detailami. Rozhodol som sa pre vysoké dno s hornou sieťou, bez stavebnej zábrany, so zadným prístupom, s uzatvorením dna a vložkou na sledovanie spádu roztoča. Toto riešenie sa mi zdá z môjho pohľadu ako najvhodnejšie. Umožňuje liečenie včelstva a včelár nie je v priamom styku so včelami. Vložky som chcel použiť plastové, ale ich cena bola privysoká. Uvažoval som nad hliníkom, ale nakoniec budú plechové, natreté bielou farbou. Drevo som vylúčil z mnohých dôvodov.


Druhým výrokom bolo zateplený strop, ktorý pozostáva z rámika, v ktorom je 5 cm polystyrén, uzatvorený z oboch strán preglejkou. Dno má na jednej strane otvory na odvetranie úľového priestoru. Do budúcna mám vymyslený jednoduchší spôsob zateplenia.

Ako úľovú prepážku použijem rám vyplnený včelotesným pletivom. Rám je upravený tak, že sa môže na neho umiestniť napr. kŕmidlo s presakovacím vičkom bez toho, aby včelár prišiel do kontaktu so včelami. Kŕmidlo sa bude dať jednoducho doplniť, bez rušenia včiel. Na sieť bude možné umiestniť prípadne aj odparovač kyseliny mravčej. Ak bude potrebné použiť fóliu, tá sa jednoducho položí na mriežku. Či sa toto riešenie osvedčí ukáže čas.

Úľe budú voľne umiestnené, preto na strieške úľa som si dal záležať. Je pomerne ťažká, ( nebude ju potrebné zaťažovať proti vetru ), odvetraná. Pokrytá je špeciálnou plastovou fóliou určenou na strechy stavieb s dlhou životnosťou, spoje zatavené za tepla poistené klincami. Verím, že bude dostatočnou ochranou celého úľa.

Pustil som sa do výroby série 250 kusov rámikov. Ich prácnosť pri výrobe som trochu podcenil. Rámiky boli vyrábané z reziva rôznych rozmerov, ktoré zostali ako odpad po výstavbe krovu. Bolo potrebné urobiť množstvo rezov, kým som vyrobil polotovar.  Tu sa ukázalo, aké dôležité je mať čo najkvalitnejšie dielenské vybavenie. Pri výrobe rámikov je dôležitá presnosť ich zhotovenia, hlavne pri takom type rámika aký som chcel. Na zbíjanie rámikov používam jednoduchú formu, kde pri jednom „ naplnení „ urobím 17 ks rámikov. Prečo práve 17 ? Lebo tak sa to podarilo. Musím urobiť ešte jednu formu na 18 ks . Tak sa urobia naraz rámiky na dva nadstavky. Na zbíjanie boli  použité klinčeky 1,4x32 a sponky 25 mm. Všetky spoje sú ešte lepené lepidlom Rakol GLX. Sponkovanie je o čosi rýchlejšie. Kvalita je podľa mňa rovnaká.



Ostáva mi vyrobiť nadstavky. Budú z hobľovaných dosiek hrubých 25 mm, výšky 179 mm, natreté lazúrou, s bočnými úchytmi z hranolčekov.

Na prepravu zmetencov sú pripravené „ prepravky “, ktoré po malých úpravách môžu slúžiť aj ako rojáky. Do každého vojde 5 rámikov miery 420/170. 


Viac fotografií nájdete v galérii.

utorok 8. marca 2011

Výživové hodnoty muchovníka a zásady správnej konzumácie ovocia


Ovocie  má  skoro každý rád – telo si ho inštinktívne žiada. Je to jediná potrava, ktorej je ľudská rasa biologicky prispôsobená. Zo všetkých jedál má ovocie najvyšší  obsah  vody (obsahuje 80-90% životodarnej vody). Okrem toho sa v ovocí nachádzajú vitamíny, minerály, uhlohydráty, aminokyseliny a mastné kyseliny , potrebné k existencii  ľudského  tela. Životnej sile, ukrytej v ovocí, sa nevyrovná žiadny druh potravy. Ak ho správne konzumujeme, nič sa nevyrovná jeho blahodárnemu účinku. 

Problém spočíva v tom, že ľudia nevedia, ako jesť ovocie !

Dr. Alan Walker – antropológ,  vyslovil názor, že naši dávni predkovia sa živili predovšetkým  ovocím  (teda nejedli v prvom rade mäso, semená, traviny a neboli ani všežravce). Dr.Walker vyvinul zaujímavú metódu na určovanie obživy našich predkov - študoval vzorky zbrázdenia zubov.  Dr.Walker prišiel k názoru, že: ” Bez jedinej výnimky skúmané zuby jedincov z čeľade hominidov z obdobia 12 miliónov rokov, až po homo erectus dokazujú, že išlo o požívačov ovocia .”

Keďže sme biologicky prispôsobený na konzumovanie ovocia, nie je dôležité lámať si hlavu nad tým, koľko ovocia denne zjeme, ale v akom čase, a v akej kombinácii s inými jedlami.

 
Kým je  žalúdok  prázdny ( ráno ), môžete jesť toľko ovocia, koľko len chcete a na aké máte chuť.  

Pred konzumáciou iného jedla však musíte 20-30 minút počkať, kým ovocie opustí žalúdok. (Banán a sušené ovocie však potrebujú  3/4 – hodinu na to, aby opustil žalúdok.)  

Ovocie ako jediná potrava neprechádza procesom trávenia v žalúdku. Každé ovocie je v žalúdku len veľmi krátku dobu ( 20-30 ). Rozkladá sa v črevách, jeho trávenie a vstrebávanie si vyžaduje minimálnu časť energie, pritom odovzdáva telu výživné látky plné životodarnej energie ! Táto energia je automaticky využívaná na odstraňovanie toxických zvyškov, čím sa znižuje váha tela. 

Podstatnou súčasťou zdravej výživy je zásada, aby sme ovocie konzumovali nalačno.  

Ovocie je plné životne dôležitých látok. Keď ho správne konzumujeme, naše telo ich vie hneď zúžitkovať. Keďže ovocie sa nezdržiava dlhšie v žalúdku, jeho správne konzumovanie znamená : nikdy nejesť ovocie s ničím iným, alebo bezprostredne po inom jedle !

Ovocie má dokonalé zloženie. Osvojením správneho konzumovania ovocia sa naladíme na jedno z tajomstiev prírody, ako dosiahnuť krásu, dlhý život, zdravie, energiu a pracovný elán.

Zdroj : http://www.baculky.sk/2010/05/princip-spravneho-konzumovania-ovocia-zdrava-vyziva-vi/

Ovocie má  ideálny pomer  5 základných látok:

ovocný cukor  (glukóza,fruktóza)                                90 %
aminokyseliny                                                             4-5 %
minerálne látky                                                            3-5 %
mastné kyseliny                                                       nad 1 %
vitamíny                                                                    pod 1 %






POROVNANIE OBSAHU ŽIVÍN V ČUČORIEDKACH A MUCHOVNÍKU







Jednotky
Čučoriedky
Muchovník



živiny v 100 g
živiny v 100 g

voda
g
84,00
79,00

energia
kcal
57,00
85,00

proteiny
g
0,74
1,35

popolček
g
0,24
0,63

uhľohydráty
g
14,49
18,50

vláknina
g
2,40
5,93

cukor celkom
g
9,96
11,36

sacharóza
g
0,11
0,17

glukóza
g
4,88
5,23

fruktóza
g
4,97
6,00






vápnik
mg
6,00
42,00

železo
mg
0,28
0,96

magnézium
mg
6,00
24,40

fosfor
mg
12,00
20,00

draslík
mg
55,00
162,00

sodík
mg
1,00
0,48

zinok
mg
0,16
0,17

meď
mg
0,06
0,00

mangán
mg
0,34
1,50

nedeľa 23. januára 2011

Zoznámte sa s muchovníkom


Amelanchier alnifolia, na Slovensku známy ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka, alebo muchovník jelšolistý, je v našich záhradách raritou . Jej domovom je sever Ameriky.  Niekoľko druhov pochádza z východnej Ázie a Európy. ( Na Slovensku rastie A. ovalis. )

Muchovník patrí do rodu Amelanchier ( Muchovník ), čeľaď  Rosaceae ( Ružovité )

A. alnifolia, A. amabilis, A. arborea, A. asiatica, A. bartramiana, A. canadensis, A.  cusicki, A.  fernaldii, A.  florida, A.  gaspensis, A.  grandiflora, A.  humilis , A.  laevis , A.  lamarckii, A.  interior, A.  neglecta, A.  nantucketensis, A. obovalis, A. ovalis, A.  sanguinea, A. sinica, A. spicata, A. utahensis.

Muchovníky sú vysádzané v záhradách aj ako okrasné kry, alebo sa vysádzajú ako živé ploty, ktoré sú v jari obsypané množstvom bielých kvetov.  V jeseni nás zas prekvapia krásnym sfarbením listov. Niektoré druhy muchovníka sú jedlé a majú veľmi chutné plody podobajúce sa čučoriedkam.

A. alnifolia, A. canadensis, A. cusickii, A. fernaldii, A. florida, A. grandiflora, A. interior, A. laevis, A. obovalis, A. sanguinea, A. spicata

Najviac rozšíreným jedlým druhom  je Amelanfier alnifolia. Na svete existuje asi 26 kultivarov, pričom vetšina pochádza zo severnej Ameriky. Medzi najznámejšie patria Honeywood, Theissen, Smoky, Northline, Regent *, Martin, Pembina, Altaglow, Bluff, Buffalo, Elizabeth, Forestburg, JB 30, Killarney, Lee3, Moonlake, Nelson, Paleface, Parkhill*, Paerson II, Sturgeon, Success *  (* hybridy medzi A.  alnifolia a A. stolonifera)

Vo svete je muchovník známi pod názvami ako : June Berry, Mountain June Berry,    Pacific Serviceberry, Saskatoon Berry, Saskatoon Berries, Saskatoon Serviceberry, Western Serviceberry, Western Shadbush.

Amelanchier alnifolia tvorí kry, alebo malé stromčeky, ktoré dorastajú do výšky 2 až 5 m. Patrí k najskorším medonosným rastlinám. Ker je samosprašný. Kvitne od apríla do mája krásnymi bielými kvetmi. Plody sú malvice, dozrievajú postupne v mesiacoch jún až júl. Sfarbené sú od tmavomodrej, purpurovo červenej až po čiernu farbu, veľkosti 0,8 až 1,5 cm. Sú šťavnaté, majú príjemnú sladkú až sladkokyslú chuť podobnú čučoriedkam. V strede plodu je 5 až 10 malých semien, ktoré neprekážajú pri konzumácii. Vyrábajú sa z neho lekváre, džemy, likéry, sirupy, vynikajúci sú čerstvé, ale chutné sú aj sušené. 






Indiáni používali drevo muchovníka na výrobu šípov, kôru a listy na liečenie rôznych chorôb. V súčasnej dobe je komerčné pestovanie rozšírené hlavne v Kanade a USA. Provincie Alberta, Sasketchewan a Manitoba sú najvetšími svetovými producentmi tohto ovocia.